Rodina, miesto bezpečia, ale aj násilia

Rodina je miesto bezpečia, ale aj násilia. Sami na vlastnej koži  vieme, akú významnú súčasť nášho života tvoria rodinné vzťahy. 

Násilie páchané v rodine je najrozšírenejšou formou násilia vôbec a bohužiaľ formou najmenej kontrolovanou. 

Rodina je umeleckým dielom, ktoré sa neustále vyvíja a premieňa. Je to miesto, kde sa rodia a uzatvárajú medziľudské vzťahy. 

Rodina je kolískou tvorivosti, je základné ľudské prostredie. Poslanie ženy a muža v rodine je nezastupiteľné a nenahraditeľné. Čím sú rodičia citlivejší, tým viac otvárajú srdce dieťaťa a tým lepšie usmerňujú rozum k poznaniu pravdy, a tým vyššia je kultúrna a duchovná úroveň rodiny. Kultúra patrí k veciam, ktoré človeku nik nemôže odovzdať tak komplexne ako rodina. Deti dostávajú kultúru tým, ako rodinné spoločenstvo žije a aké hodnoty pestuje. Do kultúry deti vstupujú len v sprievode blízkych ľudí.   

Manželstvo je jedinečná príležitosť, kde máme možnosť zdielať náš život s inou ľudskou bytosťou. Navzájom si sľúbime držať spolu v dobrom i v zlom. V bezpečí tohto sľubu máme odvahu si navzájom odkrývať o sebe všetko. Tu sme spojení v ľudskej prirodzenosti, pociťujeme vzájomnú bolesť a navzájom si pomáhame vo svojich slabostiach. Dostali sme spoločníka, najlepšieho priateľa, poradcu - partnera pre život. A ak sme láskaví, dostatočné trpezlivý a nesebeckí, objavíme, aké nevyčerpateľné bohatstvo skrýva v sebe každý z nás. Manželstvo je spojenie dvoch ľudských bytostí tak, že sa stávajú jedno. Preto je to ten najintímnejší a najužší vzťah, akého sú ľudské bytosti schopné. Každé manželstvo existuje skrze tri dimenzie: dôveru, city a záväzok. Všetky sú rovnako dôležité pre úspešný vzťah v manželstve. Niekedy sa vyskytne kríza v dôvere, občas v citoch. V obidvoch prípadoch sa musí vedenia ujať záväzok, ktorý posilní dôveru aj city. Manžel i manželka, obaja by mali byť pripravení svoje manželstvo budovať. a ak ho chcú vybudovať pevné, musia položiť hlboké základy. V srdci každého pevného manželstva je pevné priateľstvo. 

Postavenie muža a ženy. Dnes už viac chápeme, že hoci muž a žena nie sú rovnakí, predsa majú rovnaké práva, prirodzenosť a dôstojnosť. Muž a žena sú rovnocenný, ale nie rovnakí. Sú rovnocenní v tom zmysle, že muža nikdy nemožno pokladať za nadradeného žene a ženu nadradenú mužovi. Charakteristické vlastnosti ženy nie sú rozhodne podradnejšie ani lepšie, ako vlastnosti muža, a preto sú rovnocenní. 

Práva ženy musia byť rovnaké ako práva muža. Toto je rovnocennosť. Na druhej strane treba zdôrazniť, že nie sú rovnakí, pretože biologicky, duchovne a duševne sú odlišní. Rola ženy a rola muža je rozdielna. Prinútiť robiť muža a ženu tie isté veci a dávať im ti tie isté role je nesprávne. Žena má svoju vlastnú dôstojnosť a svoje špecifické úlohy. robiť ju rovnakou ako je muž by smerovalo k zničeniu jej ženskosti. Existujú špecifické charakteristiky ženskosti, ktoré chýbajú v charakteristikách mužskosti a naopak. Maskulinita bez feminity nie je úplná, presne tak ako je neúplná feminita bez maskulinity. Muž a žena sa vo svojich charakteristikách navzájom dopĺňajú. Tak sme boli stvorení, lebo Muža a Ženu stvoril.