Príbeh Lucie

Celé sa to začalo ako idylka. Lucia pochádzala s mnohopočetnej rodiny, kde sa o ňu a jej ďalších 7 súrodencov starali milujúci rodičia. Ich vzťah bol pekný, bez známok akéhokoľvek násilia páchaného na deťoch, alebo medzi manželmi. Lucia odišla študovať do mesta za zdravotnú sestru. Postupom času prichádza o súrodencov a v meste je veľmi osamelá. So smrťou blízkych jej pomáha sa vyrovnať viera v Boha a podpora rodičov, s ktorými sa stretáva však málo. 

Zamestnala sa na klinike v Bratislave, kde sa zoznámila s Petrom. Bol pre ňu rytier na bielom koni, ktorý sa chcel o ňu starať v jej osamelosti. Bola veľmi zaľúbená a ignorovali znamenia a varovanie zo strany Petrovej rodiny. Petroví rodičia ju varovali, že trpí psychickým ochorením, ktoré si nelieči a že má veľmi komplikovanú povahu. Jeho prílišné prejavy kontroly a žiarlivosti pokladala za lásku a prejav náklonnosti. Z úprimnej lásky sa za neho vydala a založili si rodinu. Peter bol čím ďalej tým nespokojnejší zo zlej finančnej situácie a množstva práce doma okolo rodiny. Rozhodol sa isť ďalej študovať. Lucia ho v tom plne podporila a celú starostlivosť o domácnosť  a deti prevzala na seba. Peter ani po skočení štúdia, keď začal pracovať ako doktor, finančnú situáciu rodine nezlepšil. Naopak rodinu ešte viac zadlžoval svojím bohémskym spôsobom života v ktorom hľadal únik z domova. Lucia sa po narodení štvrtého dieťaťa psychicky zrútila. Skončila na psychiatrii, čo Peter hneď začal zneužívať proti nej. Pri najmenšom odpore z jej strany ju okamžite vyhlasoval za psychicky chorú a sám jej ordinoval čoraz silnejšie lieky na upokojenie. Manipuloval s ňou, kontroloval ju, bez jeho vedomia a doprovodu nesmela opustiť ich bývanie, nemala k dispozícií žiadne finančné prostriedky, nemohla byť v kontakte s nikým. Na verejnosti sa prezentoval ako milujúci starostlivý manžel, ktorý má starosti so svojou psychicky narušenou ženou. V tomto duchu ovplyvňoval aj deti. Lucia v spoločnej domácnosti veľmi trpela, ale jej izolácia spôsobila, že sa nemala na koho obrátiť a prezentácia situácie z pohľadu jej manžela spôsobovala to, že ľudia dohovárali jej, aby bola poslušná voči svojmu manželovi, veď je doktor a vie posúdiť jej stav. Keď odmietla prepísať na manžela majetok po rodičoch, naliehal na jej psychiatra aby ju hospitalizoval a dali jej elektrické šoky, lebo jej stav sa rapídne zhoršuje. Zatváral ju v komore, psychicky, fyzicky aj sexuálne ju týral. Jediný kontakt, ktorý mala povolené udržiavať bol s jednou priateľkou, ktorá žila v zahraničí. Tá sa o jej problémoch dozvedela a snažila sa jej pomôcť. Aj napriek tomu, že sa Lucia snažila byť manželovi poslušná, nekonfliktná a udržiavať doma pokojnú atmosféru, na vzťahu s manželom sa nič nemenilo. Postupne začala tabletky, ktoré jej on sám naordinoval potajomky vypľúvať, aby si udržala ako tak jasnú myseľ a spolu s priateľkou vymysleli tajný plán, ako ju dostať z domu do nášho zariadenia. Lucia si potajomky do zavaraninového hrnca zbalila najnutnejšie veci a pod zámienkou, že ide zavárať kompóty k priateľke odišla do Azylového domu. Náš Azylový dom jej poskytol bývanie, sociálnu pomoc a poradenstvo, psychologickú pomoc, pomohli sme jej nájsť prácu. Počas pobytu u nás požiadala o manželskú odluku. Aj napriek tomu, že sme sa ju snažili podporovať, jej psychický stav bol natoľko labilný, že neuniesla tlak, ktorý na ňu vytváral manžel a deti a po 3 mesiacoch strávených u nás sa vrátila naspať k svojmu agresorovi. 

Pani Lucia trpela tzv. štokholmským syndrómom a bola presvedčená že si násilie zo strany svojho partnera zaslúži (Štokholmský syndróm je fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemníci začínajú vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľom. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tieto pocity sú odborníkmi považované ako iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu. Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom. Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27 % ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu). Aj napriek tomu, že v čase kedy sa jej v živote odohrávala najväčšia kríza, nedokázala prijať našu pomoc, aby sa úplne vymanila z područia domáceho násilia. V súčasnej dome sa pani Lucia rozvádza a nežije v jednej domácnosti s jej manželom. Veríme, že sme jej ukázali ako sa to dá zvládnuť aj inak, a že nemusí potláčať úplne svoju osobnosť a vzdávať sa svojho práva na dôstojný život na úkor násilného partnera. Cesta ktorú ju čaká nieje ľahká, násilie páchané v ich domácnosti malo veľký vplyv aj na deti, ktoré prevzali nesprávne vzorce správania. Veríme, že sa jej podarí všetko zvládnuť a u nás má dvere vždy otvorené v akejkoľvek forme pomoci.